Takmer každé tretie dieťa na Slovensku má doma najviac jednu poličku s knihami.* Verili by ste? Najviac jednu poličku a na nej najviac 25 kníh, detských aj dospeláckych spolu.
To je na dobrý tréning čítania veľmi málo. A ozaj to nestačí na to, aby si deti obľúbili čítanie len tak, pre radosť.
Ak takéto dieťa dostane za úlohu doma trénovať čítanie, pravdepodobne nebude mať z čoho (okrem čítanky, pravdaže). A ak bude chcieť knižkami len tak listovať alebo nájsť si niečo na večerné čítanie, bude to náročné. 25 detských aj dospeláckych kníh znamená knihy, ktoré sa doma nazbierali v podstate náhodne: čosi z maminho detstva, čosi od uja-knižného nadšenca a čosi ako darček k nákupu v potravinách. A to znamená, že táto zbierka nebude vychádzať v ústrety meniacim sa potrebám rastúceho čitateľa. Veľa ilustrácií? Dinosary? Menej ilustrácií? Cestovanie v čase? Prvá láska?
Odpoveďou by mohli byť školské alebo miestne knižnice. Avšak deti, ktoré majú doma kníh málo do knižníc vo voľnom čase chodia len veľmi zriedka, ak vôbec.* Tiež vo voľnom čase čítajú iba máličko alebo dokonca vôbec. Do čitateľského denníka síce zapíšu čo treba, špeciálne ak za to dostanú známku. Ale dobrovoľné čítanie, čítanie s radosťou to veru nebude. A predsa máte v triedach deti, ktoré čítanie zbožňujú. Pravda, nezvykne ich byť mnoho. Sú to tie deti, ktorým bolo čítané od malička. Deti, pre ktoré čítanky sú iba drobným doplnkom ku hore kníh v detskej izbe.
Ak pre tieto dva druhy čitateľov pripravíte jednu a tú istú súťaž Kto prečíta najviac?, asi tušíte, kto má šancu ju vyhrať. (A takisto tušíte, kto má šancu ešte viac sa utvrdiť v tom, že čítanie je otravné a jednoducho nie pre mňa.)
Rozčítané a nerozčítané deti
Nerozčítané deti nemajú dobre natrénovanú automatickosť, ktorá je pri čítaní taká dôležitá. Čítanie preto vnímajú ako náročné (áno, aj na druhom stupni) a nebudú ho vyhľadávať. A keďže ho nevyhľadávajú, pochopiteľne si nezlepšujú automatickosť, kvôli čomu je pre nich stále ťažké a … vidíte ako sa zacyklili? Navyše sa tieto deti v knihách ani veľmi neorientujú. Ako by mohli, keď ich majú doma málo a do knižnice sa dostanú raz za mesiac so školou? Nemajú ako zistiť či by ich bavili draci, cestovanie v čase, mágia alebo plnofarebné encyklopédie.
Naopak rozčítané deti, ktoré čítanie vnímajú ako ľahké ho majú vynikajúco natrénované, čítavajú veľa …. a ďalším čítaním sa len zlepšujú. Prináša im radosť, a vďaka tejto radosti je pre nich dôležité aj mimo školy. Nuž, a vďaka častému čítaniu sa o sebe naučili, že ich bavia práve galaktické školy (a nie draci) a že radšej budú čítať o bežných deťoch (a nie o čarovných zvieratách). To znamená, že ak niekoho súťaž Kto prečíta najviac? povzbudí, budú to znovu len tie deti, ktoré už po večeroch čítajú - pre radosť a dobrovoľne.
Ako povzbudiť nerozčítané deti, aby čítali pre radosť?
Zabudnite na súťaže Kto prečíta najviac. Rozčítané deti totiž prečítajú viac než štyridsať kníh za rok. Ich nerozčítaní spolužiaci najviac päť. Za celý rok!** Inými slovami, pripraviť pre nich jednu a tú istú súťaž znamená od začiatku odsúdiť nerozčítané deti na neúspech.
Veru, nesúťažte. Vďaka nesúťaženiu tvoríte svet, v ktorom sa číta jednoducho preto, lebo knihy sú mňam.
Namiesto súťaže vám poslúži hra. Do nej môže prispievať každé jedno dieťa s každou jednou knihou. Niekto dvadsiatimi a niekto dvomi (a najlepšie anonymne, aby sa medzi sebou neporovnávali). S menšími deťmi stavajte na zadnej stene triedy spoločný dom: s každou prečítanou knihou doň pribudne tehlička. Väčší zase môžu z prečítaných kníh tvoriť spoločný chodník, ktorý sa bude krútiť po stenách triedy. Namiesto počtu kníh, ktoré majú za rok/mesiac/týždeň prečítať môžete deťom vymyslieť kategórie: čítať za mestom, čítať mladšiemu, čítať na wecku alebo čítať dolu hlavou (a ďalšie kategórie nech si deti tvoria samé).
Dôležité však je, aby takéto projekty boli anonymné. Aby nebolo možné sledovať koľko kníh pridalo to-ktoré dieťa. (Vy predsa aj tak viete, ktoré číta ľahko a ktoré musí každú stránku vybojovať.) Je tu však jedna výnimka: vy. Vy si potrebujete čítať len tak, pre potešenie, a hovoriť o tom deťom, či už sú to historické romance, eseje, detektívky, básne alebo kuchárske knihy. Deti potrebujú vidieť čítajúcich dospelých. Medzi prečítanými knihami na stene triedy preto musia pribúdať aj tie vaše, pretože ste pre ne čitateľským vzorom. A vy určite nečítate za odmenu.
Nakoniec, deti vždy čítajú podstatne viac, keď vidia čítať dospelých.
* Testovanie slovenských štvrtákov PIRLS 2016, a testovanie slovenských 15-ročných detí PISA 2018.
** Pravidelná národná správa o čítaní detí v USA, 2014.
Chcete rozčítať vašu triedu? Vyskúšajte náš program Naša trieda číta. www.nasatriedacita.sk